Hodnotenie zraniteľnosti mesta Košice

28.6.2024 | Hodnotenie zraniteľnosti mesta Košice je dokument spracovaný v rámci aktivít Misie klimatickej odolnosti mesta Košice, ktorý analyzuje a hodnotí výzvy, ktorým  čelí miestna komunita v súvislosti so zmenou klímy. Najdôležitejšími zisteniami vo vzťahu k zraniteľnosti obyvateľov a územia  mesta Košice voči zmene klímy sú:

  • Klimatická zmena a vplyvy na Košice: Mesto Košice sa v dôsledku zmeny klímy otepľuje rýchlejšie, ako je priemer pre Slovensko. Očakáva sa, že do roku 2050 teplota vzrastie o 1,8 °C v porovnaní s obdobím 1961 – 1990, čo povedie k zvýšeniu počtu letných a tropických dní, ako aj k intenzívnejším vlnám horúčav. Tento nárast teplôt sa prejaví na zvýšení energetických požiadaviek na chladenie a zároveň znížení nárokov na vykurovanie v zime.
  • Riziká súvisiace s nepravidelnými zrážkami: V Košiciach sa očakáva vyšší výskyt prívalových dažďov a sucha, čo spôsobí riziko povodní a zosuvov pôdy. Zrážky budú v zime častejšie, čo zvýši riziko povodní, zatiaľ čo letá budú suchšie a horúcejšie. Táto zmena prispieva k väčšiemu riziku poškodenia infraštruktúry a k potrebe zavlažovania mestskej zelene.
  • Zraniteľné skupiny obyvateľstva: Najviac zraniteľné skupiny sú deti mladšie ako 15 rokov, seniori nad 65 rokov a dlhodobo nezamestnaní, ktorí sú najviac postihnutí zmenami kvality ovzdušia, zvýšenými emisiami CO2 z dopravy a zvýšenými hladinami PM2.5 (jemné prachové častice).

Miestna komunita čelí týmto najdôležiteším výzvam vo vzťahu k zmene klímy:

  1. Vlny horúčav a efekt mestského tepelného ostrova (UHI): Košice budú čeliť častejším a intenzívnejším vlnám horúčav. Tento efekt je zosilnený mestskou zástavbou a nedostatočnou vegetáciou, ktorá prispieva k vytváraniu tzv. mestského tepelného ostrova, kde sú teploty výrazne vyššie ako v okolitých vidieckych oblastiach.
  2. Riziko povodní a prívalových dažďov: Košice sú vystavené častým prívalovým dažďom a povodniam. Vzhľadom na narastajúce nepravidelné zrážky, predovšetkým intenzívne letné dažde, je predpovedané zvýšené riziko povodní, ktoré môžu ohroziť infraštruktúru a obyvateľstvo. K tomu prispievajú aj povodňové riziká z riek.
  3. Dlhšie obdobia sucha a nedostatok vody: Letné suchá sa budú predlžovať a ich frekvencia zvyšovať, čo bude mať negatívny vplyv na poľnohospodárstvo a dostupnosť vody pre mestskú populáciu. Mesto bude čeliť zvýšeným požiadavkám na zavlažovanie zelene a zásobovanie pitnou vodou.
  4. Zraniteľnosť infraštruktúry: Zmena klímy bude mať dopad na mestskú infraštruktúru. Častejšie extrémne teploty môžu poškodiť komunikácie, železničné trate a infraštruktúru verejnej dopravy, pričom sa zvýši potreba na klimatizáciu a chladenie verejných priestorov a budov.
  5. Zhoršenie kvality ovzdušia: Zvyšujúce sa teploty a emisie z dopravy vedú k zhoršovaniu kvality ovzdušia. Jemné prachové častice (PM2.5) a prízemný ozón predstavujú riziko pre zdravie obyvateľov, najmä pre zraniteľné skupiny, ako sú deti, starší ľudia a tí, ktorí trpia respiračnými problémami.

Tieto výzvy vyžadujú komplexnú adaptáciu a opatrenia na zmiernenie negatívnych dôsledkov zmeny klímy. Úplne znenie dokumentu môžete nájsť na tomto mieste.